agentura sevenmedia s.r.o. ve spolupráci s M. H. Procházkou pro vás připravili výstavu a průběžný festival u příležitosti 20. výročí úmrtí Andyho Warhola

Andy Warhol
(6. srpna 1928 – 22. února 1987) byl americký malíř, grafik, filmový tvůrce, autor a vůdčí osobnost pop artu.

Narodil se jako Andrew Warhola v Pittsburghu rusínským přistěhovalcům, kteří přišli z vesničky Miková (dnes severovýchodní Slovensko). Jeho umělecký talent se objevil brzy, studoval užitné umění na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvování školy se v roce 1949 přestěhoval do New Yorku a začal úspěšnou kariéru jako ilustrátor časopisů a v reklamě.

V 60.letech začal malovat známé americké produkty, jako plechovky Campbellovy polévky. Později začal s masovou produkcí sítotisku, snažil se nejen vytvářet umění z masových výrobků, ale i v masovém měřítku. Založil studio The Factory, kde zaměstnával a usměrňoval „umělecké pracovníky“ pří tvorbě výtisků, bot, filmů a dalších děl. Vytvářel série netradičních portrétů slavných lidí (např. Marilyn Monroe, Elvis Presley či John Lennon).

zdroj: wikipedia

 

NEBO POD WARHOLOM

Mgr. Martin CUBJAK, kurátor MMUAW 

6. augusta 1928 sa za úpornej horúčavy narodil Andy Warhol, čím sa začalo tak ako u každého z nás, jeho približovanie sa k smrti. Plachý chlapec, často počúvajúci príbehy svojej matky Júlie o nájdených lebkách a kostrách vojakov v Mikovských lesoch na východnom Slovensku, si postupne fixoval svoju vlastnú víziu o konečnosti a pominuteľnosti. Ako umelec sa nevyhol téme smrti, ktorá bola uňho evidentná počas celého života. Samozrejme, zobrazoval ju sebe vlastným a osobitým spôsobom. Realistické stvárnenia samovrážd, autonehôd sa konfrontovali s abstraktnejšími spôsobmi zobrazovania smrti či už v podobe lebiek, nožov alebo zvädnutých kvetov. Andy Warhol a smrť v umení – symbióza prežitkov umelca a spôsobu prevedenia témy v kontexte vlastnej senzibility? No už nie v štýle napríklad Redona (Ophelia, 1890) alebo v depresiách viaznuceho Muncha (Death in the Sick room,1895), ale v teritóriách budovania si vlastného názoru na túto tému cez reflexie už prežitého. Portfólio FLOWERS(Black and White) je aj určitou filozofickou sondou do Warhola nielen ako umelca, keďže toto dielo reprezentuje aj istú rovinu kontemplácie nad dielom ako nad „krásnym“, ale dôležité je aj koketovanie témy smrti s témou kvetov, taktiež u Warhola transformujúcou sa do rôznych zobrazení. Warhol v tomto diele nepodáva presný obraz skutočnosti ( ako to robí pri svojich obrazoch Suicide (1963) či  pri Electric chair (1964)), ani nevedie vnútornú polemiku medzi životom a smrťou ako napríklad G. Klimt (Death/Life, 1908-1911), ale skôr poukazuje na skutočnosť a prítomnosť krásy v ktorejkoľvek etape ľudského bytia ( to znamená i v tej poslednej). Samotné portfólio FLOWERS(Black and White) vzniklo tak, že Andy Warhol rukou v lineárnej kresbe urobil desať kresieb zátišia zvädnutých kvetov z katalógu aranžovania, pričom tým manifestoval vizuálnu realitu faktu, že samotná „krása“ má veľmi relatívnu pozíciu vo vzťahu k objektívnej platnosti a že môže byť výrazne prítomná i v poslednom období ľudského života – aj starý človek so stopami rokov prežitého je v istej súvislosti krásny. No Warhol neostal iba v tejto plochej meditácii, ale keďže sa tematikou života aj smrti zaoberal často, jeho úvahy boli niekedy opätovne spochybnené aj ním samým (čo následne znovu vrátil do predchádzajúceho obsahu komentára udalosti, stavu, situácie a podobne). Dokazuje to aj jeho paralelný vizuálny prejav na problematiku čierno-bielych zvädnutých kvetov, v ktorom zaujal podobné stanovisko a vytvoril portfólio tých istých kresieb kvetov (prenesené v edícii technikou screenprint), ktoré však už koloroval anilovými (vodovými) farbami, technikou, ktorá, ako je známe, nemá trvanlivosť v intenzite farebnosti a po istom čase sa farby z obrazu vytrácajú. Tým Andy Warhol poukázal na neexistenciu žiadneho pozlátka, žiadnej náhrady či masky, ktorá by zahladila identifikáciu status quo kohokoľvek a čohokoľvek. Jednoducho v živote už raz platí skutočnosť, že farby vyblednú, mejkap z tváre zíde, no kresba (realita?) a skutková tvár(duša?) zostane. Dielo je významné aj v kontexte syntézy dvoch dominantných tém v umeleckej tvorbe Andyho Warhola – a to témy kvetov a témy smrti. V súvislosti s tým je portfólio FLOWERS(Black and White) o to cennejšie, pretože je vytvorené v menšom náklade, výtvarne veľmi zaujímavé, čo umocňuje i nefrekventovaná výstavná prezentácia tohto portfólia (výstavy Andyho Warhola vo svete z veľkej časti až chronicky prezentujú viac jeho populárne diela) a percipient je často prekvapený, že aj toto dielo je od Andyho Warhola. Kapacita tvorivého elánu u Andyho Warhola bola takmer neobmedzená; jediným aktom obmedzenia bola istá predstava cesty ku konečnosti pozemského života. Určitou kompenzáciou pocitu, že sa človek postupne ako osoba „vytráca“, bolo smerovanie k fiktívnej ( ale v konečnom dôsledku platnej) pravde, emulzii, z ktorej sa tvorila imaginárna predstava (kamufláž?) Andyho Warhola o tom, že smrti sa netreba báť, pretože keď sme tu my, tak smrť tu nie je a keď príde smrť, tak už tu zasa my nie sme. Múdrosť, ktorá v rôznych modifikáciách už odznela dávno pred Warholom a v rôznych modifikáciách sa nám ako jeho jedna z dominantných tém predstavovala v jeho umení. Portfólio FLOWERS(Black and White) je jedným z ďalších exkurzov do záhadnej psychiky Andyho Warhola, jeho možno nevyhnutnou reakciou nad frustráciou z pocitu pominuteľnosti všetkých vecí i seba samého. Túto skutočnosť vizuálne dokumentuje i ďalšie významné portfólio, nazvané jednoducho Camouflage, ktoré Andy Warhol vytvoril tesne pres svojou smrťou a doslova sa nedožil vyschnutia farieb. Ide o hlavný náklad limitovaných tlačí pod číslom 73/80, vytvorených technikou screentprint on Lenox Museum Board. Počet obrazov v portfóliu je osem a aj keď názov týchto dekoratívnych malieb je síce krátky, hĺbka zámeru vytvoriť ich je s najväčšou pravdepodobnosťou zakódovaná v najintenzívnejšej Warholovej životnej manipulácii – kamuflážovať. Motív kamufláži sa objavuje i v tvorbe ďalších umelcov, akými sú napríklad Vera von Lehndorff ( aka Veruscha ) alebo v súčasných konceptuálnych inštaláciách umelca menom Laurent La Gamba ( Pro-Cryptic Instalations ). Na rozdiel od nich sa však Warhol aj v tomto portfóliu, vytvorenom iba niekoľko týždňov pred jeho smrťou ( február 1987 ), s nami koncepčne hrá. Je ťažké identifikovať rozmer, do ktorého nás svojimi kamuflážami vťahuje, pretože na jednej strane využíva motív typický pre vojenské účely, na druhej strane prostredníctvom pripravených schém technikou sieťotlače prenáša aj iné farebné kompozície, pripomínajúce akúsi vzdialenú či opustenú krajinu. Kde sa vlastne percipient  nachádza, keď pozoruje portfólio ? Fabula tejto zvláštnej Warholovej vizuálnej poézie je ťažko postihnuteľná, ale nie však neurčitá či neistá. Bob Colacello, jeho dlhoročný priateľov a spolupracovník v jednom rozhovore zdôraznil, že Warhol v tomto portfóliu Camouflage demonštroval takmer bez väčšej námahy  schopnosť vzchopiť sa v celom rozpätí odkazov dejín umenia, od čínskych krajiniek až po Monetove Vodné ľalie...Samozrejme predstierať, že nevie nič o dejinách umenia, bol jedným z mnohých spôsobov, v ktorých Warhol kamuflážoval sám seba. Reflektovať Warhola v kontexte jeho autenticity by bola taktiež kamufláž voči sebe samým i voči nemu, pretože jeho zjavná túžba vyjadrená v schizme urobiť niečo nereálne rozoznateľné ( ako napríklad spomínané portfólio Camouflage ), inokedy zasa niečo reálne ale nerozoznateľné ( ako napríklad už vyššie spomínané portfólio Flowers – Black and White ) je práve moment, v ktorom sa nám odkrýva a zároveň i zahaľuje. Andy Warhol v nespočítateľných rozhovoroch  pre rôzne média tvrdil, že Walt Disney je jeho najobľúbenejším umelcom, zatiaľ čo po príchode domov rýchlo hromadil podklady pre kolekciu, v ktorej zahrňoval napríklad maľby umelca menom Jean-Baptiste-Camille Corot. Warhol zrejme presne vedel, kedy, komu a čo má povedať, ale rovnako vedel, čo a ako má zároveň vytvoriť. Warholovo dielo rozhodne nie je vecou náhody. Vo svojej Factory sa pri premýšľali nad výtvarnou témou opýtal svojho asistenta, že čo má urobiť, ak chce, aby obraz bol abstraktný, ale nie skutočne abstraktný. Sám si  našiel odpoveď. Kamufláže mu dali príležitosť pracovať s obidvoma abstraktnými schémami, pohotovo, rýchlo a s obrazmi bohatými na asociácie. Aj keď tento motív nebol vo výtvarnom umení nový, Warhol aj pri tomto diele neostal iba pri tvorbe. Jeho „biznis art“ či predajná chytrosť vyplynula zo spolupráce s módnym dizajnérom Stephenom Sprouseom, ktorý spolu s Warholom pripravil podklady s motívom kamufláži pre tvorbu šatstva. Tento konfekčný návrh, prenesený asociáciou vojny do sveta špičkovej módy síce nespôsobil radikálny progres v podobe ženského županu s motívom kamufláži, ale rozhodne v priebehu krátkeho času priťahoval pozornosť najmä v mestskom prostredí.

Portfólio Camouflage nepatrí k zdaniu ležérne zrealizovaného umeleckého diela, pretože nám Warhol zrejme opäť odkrýva svoj programovo premyslený leitmotív tvorby premeniť v okamihu latentný pop-artistický prejav na presvedčivú stratégiu či filozofiu každodenného života. Začiatkom roku 1987 ešte stihol cestu do Milána, kde bol akoby symbolický vystavený jeho obraz  Posledná večera. Zároveň dokončil portfólio Camouflage, ktoré však už bolo reálne jedno z posledných dokončených prác – abstraktným vyvrcholením motívu, s ktorým Warhol manipuloval rok pred svojou smrťou v realistických predlohách vlastného autoportrétu ( Selfportrait ), vytvorením sochy slobody (Statue of Liberts) či v pamätnom portfóliu pre Josepha Beuysa (Joseph Beuys). Napriek tomu však s najväčšou pravdepodobnosťou platí fráza, že najvýznamnejšou Warholovou kamuflážou bola predsa len samotná osobnosť Andyho Warhola.

22. februára 1987 sa v jednej malej newyorskej nemocnici nečakane skončilo bezpodmienečné 58 ročné približovanie sa k smrti jedného z najväčších revolucionárov v umení 20. storočia. Obsah idey portfólia FLOWERS(Black and White) a CAMOUFLAGE sa v istom zmysle naplnil. Telesnosť Andyho Warhola nenahradí už žiadna retuš, no naďalej ostáva realita v podobe jeho umeleckého odkazu, naďalej pre nás ostáva NEBO POD WARHOLOM.

 Mgr. Martin CUBJAK, kurátor MMUAW